Life is Game - 28.
Ahojte ... :) Ja viem sľúbila osm vám časť už včera ale absolútne som nemala čas niečo pridať .. Tákže dneska pridám :) Dúfam že sa nehneváte :P A pome ... pome komenty! Dneska dám podmienku ... 8 komentov inak nič nepridám ... (Moje sa odpovede sa nerátajú!) ... :) Mám vás rada ;-* Čafte sá ! :) MyŠka
*(Telefonát)*
„Ahoj Zuzka!“
„Ahoj, potrebujem od teba niečo.“
„Mám sa začať báť?“
„Ani nie, ale ste ešte u chalanov. Však?“
„Nie, vyhodili nás. Momentálne sme v Centrar Parku. Bože také otázky. Jasné že sme u nich.“
„Dobre, to som rada a mohla by si postrážiť malých?“
„Jak malých?“
„Bože, niekedy mi pripadáš jak Niall. Však Hanryho a Scarletku.“
„Jáj, však jasné. Donesieš ich? Alebo máme isť pre nich?“
„Vieš čo? Mohla by si prísť pre nich?“
„Jasné, za takých desať, dvadsať minút sme tam.“
„Dobre, ďakujem. Pá!“
„Pá“
*(Kuchyňa)*
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa ma Harry.
„Nie, len budeme rodičia.“ Pohotovo som mu odpovedala. Zamrzol. Ale nie len on ale všetci a Liamovi zabehla arašida ktorú mal práve v ústach.
„Čo to?“
„No to. Že nás už čaká Zuzka, ideme strážiť sesternicu a bratranca. Tak pohni! Musíme isť po nich.“ Znovu nastalo trápne ticho ktoré prerušil tento raz Niall s jeho smiechom. A ku nemu sa pridali všetci
„Ty!“ namieril na mňa Harry prst, „už mi nekdy nerob takéto šoky! Až kým to nebude pravda!“
„Dobre dobre. Pohni!“
„Však už sa idem obliecť.“ Vyšla som an chodbu a obula som sa.
„Potom sa stretneme v Nandose!“ zakričala som zobrala som kľúče od auta a išla som do neho. Netrvalo dlho a Harry už bol v aute.
*(U Zuzky)*
„Ahoj!“ ozvali sme sa dvojhlasne.
„Ahojte.“
„Prepáč že tam neskoro ale Harry šaško val a išiel pomalšie jak slimák.“ Pozrela som sa na neho a drgla som ho do ramena.
„Ja? A kto robil cirkus keď som išiel rýchlejšie?“
„Áno! Lebo som sa nechcela zabiť!“
„Dobre nehádajte sa!“ zakročila Zuzka.
„Dobre už sme ticho a kde sú krpci?“ opýtala som sa jej.
„Ešte sú hore. Scarlet sa len teraz zobudila.“
„Dobre, ideme ich pozrieť.“ Chytila som Harryho za košeľu a ťahala som hore schodmi.
„Szandi? Nemohli by dneska u vás dneska malý prespať? Zajtra ráno by som si ich vyzdvihla.“ Pozrela som sa na Harryho čo povie.
„Samozrejme.“ Usmial sa na ňu Harry.
„Ďakujem.“ Dodala Zuzka a išla zbaliť veci Hanrymu a Scarletke. Vyšli sme hore. Scarletka na mňa skočila.
„Ahoj princezná.“ Objala som ju.
„Ideme?“ opýtal sa Harry po pol hodine.
„Poďme. Štuple! Rozlúčiť s mamou a otcom odchádzame!“ zavelila som lebo Harry už sedel v aute. Decká sa rozlúčili a mi sme nasadli do auta a cestu sme si namierili do Nandosu, kde nás už čakali.
*(Nandos – podľad Niall)*
Keď Szandi s Harrym odišli, odišli sme aj my. Rozdelili sme sa do dvoch áut. O chvíľku sme boli na mieste. Sadli sme si na naše zvyčajné miesto v rohu, aby sme neboli moc na očiach. O malú chvíľku prišla čašníčka, ktorá bola na nás už zvyknutá. Hneď som si začal objednávať.
„Ahoj, takže dvojité nugetky dva krát, veľkú kofolu tiež dva krát, veľké hranolky taktiež dva krát. To bude zatiaľ všetko ďakujem.“ Dohovoril som a počkal kým si všetci objednajú. Netrvalo dlho a boli s nami aj Harry a Szandi. A s nimi samozrejme Hanry a malá Scarletka.
„Čáwte!“ zahučal na celú reštiku Louis. Scarletka ho mala nesmierne rada a hneď sa začala smiať. Vždy keď prišla Zuzka aj s deťmi ku nám z Louiho sa stalo veľké dieťa. Bude z neho dobrý otec.
„Niall! Niall!“ Hovorila mi Daja.
„Prepáč zamyslel som sa.“ Usmiala sa, jak ja milujem ten jej úsmev.
„Máme tu jedlo.“
„Uhm, konečne.“ Hneď som sa do toho pustil. Scarletka začala plakať.
„Louis! Ty si taký debil!“ Nadávala mi Szandi.
„Čo som spravil?“
„No to že sa nevieš kontrolovať aké grimasy robíš a Scajka sa ťa zľakla!“ Odul sa a s nikým sa nebavil. Dokonca ani s Mišou.
*(Pohľad Louis)*
Sedeli sme, Niall si objednal hory-doly. Po chvíli prišli aj Szandi s Harrym. Priniesli aj malých. Hanryho, ktorý sa neskutočne podobal na Harryho, mal blonďavé kučeravé vlasy a o podobe v tvári ani nehovorím. A moja najväčšia láska, samozrejme až po Miške, Scarletka. Keď ma uvidela, bežala za mnou.
„Ahoj bábika!“ posadil som si ju na kolená a zabávali sme sa. Mám ju neskutočne rád. Z časti mi pripomína moje sestry keď boli malé. Robil som všelijaké grimasy aké ma len napadli, ale jednu som urobil takú škaredú a Scajka začala plakať.
„Louis! Ty si taký debil!“ nadávala mi Szandra.
„Čo som spravil?“
„No to že sa nevieš kontrolovať aké grimasy robíš a Scajka sa ťa zľakla!“ Vyplazil som jej jazyk a odul som sa. S nikým som sa nebavil. Dokonca ani s Miškou nie. Bojím sa aby sa nenahnevala.
„Louis?“ opýtala sa ma Miša.
„Áno?“
„Ty si naštvaný?“
„Nie, len som na Szandi preventívne urazení.“ Pošepkal som jej. Usmiala sa.
„Ale no! Louis! Zase dávaš neslušné návrhy?“ ozval sa Zayn.
„Predstav si že tento raz nie. Pôjdeme už?“
„No, môžeme.“
„A kam pôjdeme?“ opýtal sa Liam.
„Hm.. dobrá otázka.“ Povedala Naty.
„Má niekto nejaký nápad?“ všetci začali rozmýšľať, alebo sa tak aspoň tvárili.
„Poďme na LondonEye.“ Skríkol Niall.
„Dobrý nápad. Máš u mňa hambáč.“ Zasmiala sa Karoli.
„Boli ste tam už?“ opýtal sa Zayn a striedavo pozeral na dievčatá. Tie len pokrútili hlavou.
„Ale ja už áno. Cez Vianočné prázdniny so Zuzkou.“
„Aha, tak mi si urobíme iný program. Môžeme zobrať malých do parku.“
„Môžeme.“
„Dobre, tak mi ideme. Potom si ešte voláme.“ Chytil Szandi okolo pásu a odišli aj so Scarletkou a Hanrym.
*( LondonE. – Pohľad Liam)*
Cesta nebola dlhá tak sme sa prešli. Po ceste nás zastavilo pár fanúšičiek. Pofotili sme sa, porozdávali podpisy a išli sme ďalej. Kúpili sme si lístky a čakali sme.
„Hej, dúfam že sa výšiek nebojíte.“ Poznamenal Zayn.
„Ale, ale Zayn ti si dneska mal na raňajky čo? Opytovaciu kašu?“ smiala sa Miša.
„Ale okrem toho ja tie výšky moc nemusím. Ale vydržím to.“ Dodala. Lou na ňu prekvapene pozrel.
„Ty si celá a plná prekvapený. Ale keď chceš tak nemusíme isť.“
„Nie, to je v pohode Budem ťa mať pri sebe. To zvládnem.“ Objala ho a dali si pusu.
„A Naty? Ti sa výšok nebojíš?“ Opýtal som sa jej pre istotu.
„Ani nie. Bude to v pohode.“ Dala mi pusu a už sme museli nastupovať. Keďže bolo veľa ľudí tak sme sa museli rozdeliť. A to nasledovne: Zayn, Karoli, Louis a Miša išli v jednej ešte s nejakými postaršími ľuďmi. A ja, Naty, Niall a Daja v druhej s inými ľuďmi. Ešte že tam boli len tí postarší.
*(Ten istý čas- pohľad Harry)*
Sedeli sme v parku na lavičke. Szandi bola o mňa opretá. Pozerali sme sa na Scarletku a Hanryho ako behajú po parku. Rozmýšľal som aká by to bolo mať vlastná deti so Szandi.
„Szandi?“
„Hm?“
„No vieš. Jak sa pozerám na Hanryho a Scarletku. Vieš no. Ty by si chcela mať deti?“ Vypotil som prvúblbosť čo ma napadla. Zasmiala sa.
„Jasné že chcem mať deti. Čo ťa to napadlo?“
„Tak... no... Ja len že vieš,“ zakoktal som sa, „no, však vieš.“
„No, už to vytrep zo seba.“ Drgla do mňa.
„Dobre, tak ja som rozmýšľa aké by to bolo mať spolu deti.“
„Čo? Jaj. Spolu? Neviem, možno za rok alebo dva. Predsa len máme obaja len devätnásť. Máme na to kopu času. Ešte by bolo skoro.“
„Však ja viem. Ja len tak či niekedy.“
„Niekedy určite. Neboj sa.“ Pevne som ju objal a pobozkal som ju do vlasov.
„Harry?“
„Čo bys rada?“
„Pôjdeme už? Už je dosť neskoro.“
„Dobre, poďme.“
„Scarlet, Hanry! Ideme!“ zakričala na nich Szandi.
Komentáře
Přehled komentářů
Je to boží neprestávej
Pre šeckýých :D
Pásikává ponožkáá (MyŠka), 11. 5. 2013 11:38Ďakujem Vám :) A tak jak som sľúbila aj bude ... Idem pridávať ďalšiu časť ;)
Super
Jakub, 10. 5. 2013 18:25Viem som chalan asi sa ti to nezdá ale je to fakt super a neviem co mam povedat je to supeeerr
Boží
Bubli :), 10. 5. 2013 18:26