Life is Game - 24.
Dlho som uvažovala že či vám mám pridať ďalšiu alebo nie ... :) Ale tak nakoniec som sa rzhodla že za to že boli komenty (hurááá) pridám dneska ešte jednu ;) A bola som upozornená že sú krátke ... tákže táto bude taká dlhšia:P :) Dúfam že sa bude páčiť ! MyŠka
*(16:23 poobede u 1D)*
„Sme domá!“ zakričala Szandi na celý dom. Chalani boli hneď nastúpený dole pri dverách.
„A tašky?“ opýtal sa Niall a čudne na nás pozeral.
„V kufri.“ Chalani sa hneď rozbehli že ich idú zobrať. Keď prišli, radšej nič nehovorili lebo každý bol obsypaný taškami. Položili ich do obývačky a prišli z nami.
„Lou!“ zakričala Miša.
„Áno miláčik?“ Louis hneď za ňou dobehol.
„Zlatko, toto, toto a toto mi zober. Prosím a ďakujem.“ Dala mu letmý bozk a vybehla hore schodmi. Louis mal v rukách asi 30 tašiek.
„No už viem kto nakupoval najviac, ostalo mi na kreditke ešte niečo?“ opýtal sa Louis.
„Počkať, ona mala tvoju kreditku?“ nechápavo sa pýtala Karoli.
„Áno. Ja som jej ju pred odchodom dal.“
„Aha. Tak už je prázdna. Úprimnú sústrasť! Zmier sa s tím!“ Louis sa otočil a vyšiel hore chodmi, chlapci sa na ňom nenápadne smiali. Teda nenápadne ako nenápadne, smiali sa na celý dom. Ale smiech ich hneď prešiel keď mali v rukách aj oni 20 tašiek. Keď všetci prišli späť dole Niall bol už celý nedočkavý, teda skôr hladný.
„Dobre, no ideme sa najesť?“ opýtal sa Niall.
„No poďme teda.“
*(Kuchyňa)*
Prišli sme do Kuchyne. Čakala nás tam pripravená večera, sviečky a na stole boli aj lupene ruží.
„Uf.“ Povedali sme naraz. Chalani sa usmiali a usadili nás. Spravili mliečnu polievku.
„Ehm. Chlapci?“ povedala Miška.
„Áno?“ povedali naraz.
„Vyzerá to výborne ale ja mlieko nemôžem.“ Lou sa pozrel na Harryho.
„Ja viem.“ Povedal Harry a zobral polievku a položil predo mňa zeleninovú, teda hráškovú s mrkvou.
„Ďakujem, Harry ty si poklad. Ale odkiaľ to vieš?“ Dala som mu pusu na líce.
„Lebo, nikdy nepiješ mlieko na raňajky ani kakao a jogurty taktiež nie. Tak ma napadlo že asi si na neho alergická alebo ho neľúbiš.“
„Aha, ale tak nemusel si pre mňa zvlášť vyvárať, teda ak si to varil ty.“
„Ale áno. A okrem toho tuto CarrotBoy by ma zabil, že som nemyslel na jeho princezničku.“ Usmiala sa na neho a Louisovi som dala pusu. Pustili sme sa do jedla. Chutilo to výborne. Dojedli sme, Liam nahádzal riady do umývačky. „No,“ začal Liam rozprávať, „keďže sme najedený baby prezliecť ale nie šaty ani sukne. A za pol hodinu všetci dole pri dverách. Na nikoho nečakáme.“
„Okej.“ Povedali sme naraz a vybrali sme sa hore.
„Hej baby. Nezabudnite!“
„Neboj.“ Povedala Miška a vbehla do izby.
*(U Harryho a Szandi)*
„Na čo nemáš zabudnúť?“ opýtal sa Harry keď prišiel za Szandi.
„Ale, potom uvidíte. A prečo nemôžeme mať šaty a sukne?“ „Ale potom uvidíte.“ vyplazil mi jazyk.
„Idem ja radšej do sprchy.“ Povedala Szandi a zamkla sa v kúpeľni. Po pätnástich minútach odtiaľ vyšla už oblečená. Mala farebné šortky a biele tričko.
„Hej! Tých pajácov na tom tričku od nie kaľ poznám.“ Povedal a zasmial sa.
„No vidíš, na toto som nemala zabudnúť. A ešte sa namaľujem a môžeme isť.“
„Nebudeš sa maľovať!“
„Ale a to už prečo?“
„Lebo sa nebudeš maľovať a okrem toho si najkrajšia nenamaľovaná.“
„Ale iba špirálu, a lesk.“
„Bože, dobre a zober si aj bundičku pre istotu.“
„No dobre.“
„Okej, namaľovaná? Môžeme isť?“
„Som namaľovaná a môžeme isť. Ale niečo mi chýba.“ Povedala Szandi a našpúlila pery. Harry sa usmial a pobozkal ju. Chytil ju za ruku a odkráčali dolu.
*(U Louisa a Mišky)*
„Tak čo si oblečiem?“ stresovala Miša a rozhadzovala všetky nové veci po izbe.
„Hej! Zastav bombardovanie!“ kričal Lou keď otvoril dvere, totiž pristála na ňom moja nová podprsenka.
„Uhm. Ružová a čipkovaná.“ Rozosmial sa.
„Hej! Daj mi ju.“
„A čo za to?“
„Hm, čo by si chcel?“
„Nebudem mať zajtrajší trest.“
„Ale budeš!“
„Dobre, sama si to chcela.“ Otočil sa a rozbehol sa preč aj s mojou podprsenkou.
„Louis! Vráť sa!“
„Nie!“
„A bež si koľko chceš, však ono ťa to prejde.“ Vošla som do izby a zamkla sa tam. Prešlo päť minút a počula som náraz do dverí.
„Áááuu! Hej! Otvor.“
„A neotvorím.“
„Dám ti podprsenku.“
„Ale čo. Už ju nepotrebujem.“
„Tak, si ju ja nechám. Ale otvor prosím.“ Takto ma prosil ešte pár minút. Nakoniec som u otvorila.
„Spokojní?“
„Áno.“ A dal mi pusu.
„Hm a to za čo?“
„Za to že si. Dobre si oblečená?“ prikývla som.
„Tak poďme dole.“
*(U Zayna a Karoli)*
„Zayn!“ kričala Karolína z kúpeľne.
„Kde mi zmizol uterák?“
„No ja neviem.“ Penila som jak pes. Zobrala som si Zaynov. „Čo si mám obliecť?“
„Rozhodne veci.“
„No to mi doplo, ale buď konkrétnejší!“
„Neviem, skús nejaké nové šortky a tričko.“ Povedal Zayn ktorý bol zapozeraný do notebooku.
„Hm, ďakujem. Veľmi si mi pomohol. Ale mám to.“
„No vidíš. Šikuľka.“ Urobila som na neho grimasu a vybrala som si červené šortky a biele tričko.
„No vidíš, dobre si, si vybrala. Ale prečo sa vidím na tričku?“ pozrel sa na mňa keď som si ho obliekla.
„Len tak. Pohni si.“ Chytila som ho za ruku. Ale potiahol ma a ja som si sadla na jeho kolená. Ani som sa nestihla spamätať a cítila som tie jeho pery na tých svojich. Tak sme boli ešte pár minút.
„Hm.. láska .. mali by .. sme .. isť.“ Povedala som medzi bozky.
„Bože, tak poďme.“ Povedal trošku namosúrený ale hneď ho to radšej prešlo. Ledva som sa postavila a išli sme dolu.
*(U Liama a Naty)*
„Som ja ale ťapa!“ nadávala na seba Naťa.
„A to už prečo?“ nadvihol hlavu Liam ktorý ležal rozvalený na posteli.
„Lebo som si zabudla kúpiť púder!“ Liam sa zasmial.
„Si ty ale prípad. Kašli na púder, mne sa budeš páčiť aj tak. Radšej sa obliekaj, za chvíľku vyrážame.“
„Však už.“ Narýchlo na seba natiahla šortky a dala si tričko. „Hotovo, môže byť?“
„Hej,“ pozrel sa na ňu Liam, „ale niečo mi na tom tričku nesedí.“
„Ani mne, ale tí chalani sú na tom tričku zlatí. A hlavne tento tu ten pajác.“ Povedala a ukázala na Liama na tričku.
„Hej. Ale no pšt! Aký som ti ja pajác. Však počkaj až sa postavím.“ Postavil sa a začal ju štekliť.
„Nie! Liam niee! Prosíím! Prestaň!“ kričala na celý dom.
„A čo za to?“ Pobozkala ho.
„Stačí?“
„Ee.“
„Ale mne áno.“ Povedala a postavila sa, teda snažila sa postaviť. Keď sa jej to podarila odišla dolu a hneď za ňou išiel Liam.
*(Prízemie)*
„Pripravený?“ opýtal sa Lou pri dverách.
„Áno. Ale niečo nám tu chýba. Baby.“ Povedal Niall.
„Skvelí postreh Niall, a áno sú ešte hore.“
„Babýýýýý!“ zakričal Zayn.
„No poďte.“
„Už sme tu.“ Všetky išli v rovnakých tričkách. A to Louis hneď využil.
„Aha, ja som tam, tam, tam a tam. A ešte aj tu. Tí vole! Aj ja chcem tričko so zrkadlom.“ Rozosmiali sme sa.
„Ideme?“
„Na poďme teda.“ Na sáč kovali sme sa do auta.
„Hej, ale keďže to je prekvapenie tak šatky na oči.“ Povedal vážny Liam a zaväzoval ju Nate. Lou šovéroval. Cesta trvala pol hodinu. Zastavil.
„Vystupovať!“ zahučal Lou a tresol dverami.
„Som zvedavá ktorá prvá príde na to kde sme.“ Povedal Niall Zaynovi.
„Hej, stavím sa že Karoli.“ Odpovedal mu Zayn.
„Ee. Stavím sa že hm napríklad Miška.“
„Dobre, stavíme sa o facku.“
„Okej.“ Podali si ruky.
„Ľudia, prečo sme na ranči? Ideme jazdiť?“ natešene skríkla Miška.
„Hej! Niall vyhral si.“ Skríkol Zayn a odul spodnú peru. Všetci sme sa na nich dvoch rozosmiali.
„Ako si to vedela?“ pýtal sa Lou, a dával jej pri tom šatku dole.
„Miláčik, ešte som chodiť nevedela a jazdila som na koni. A okrem toho uši ste mi nezapchali, takže ich počujem.“ „Aha, to ma nenapadlo.“
„A Szandi,“ prerušil ich Harry, „pre teba mám extra prekvapenie.“ Povedal a ukázal za seba.
„Librá!“ zakričala a rozbehla sa ku nej. Ostatný na ňu s úsmevom pozerali.
„Ehm, nie je to Toliar?“ povedala Miša a pozerala sa do diaľky.
„Ja nverím!“ povedala a rozbehla sa za ním.
„No dobre, budeme tu stáť? Ide sa jazdiť!“ povedal Liam a vybrali sme sa ku už pripraveným koňom. Všetci si vybrali. Szandi a Miša už sedeli na koňoch a smiali sa na Harrym jak sa snaží vyštverať sa na veľkého hnedáka.
„Harry! Ľavú nohu!“ kričala po ňom Szandi.
„A však dávam.“
„Nie, miláčik ľavú! Tuším ťa budem učiť ľavú a pravú.“ Harry sa na ňu zaškeril a snažil sa ďalej. Keď sa už konečne vyštveral išli sme do jazdiarne.
„Ľudia, vyzeráte jak nakladané mrkvy. Však troška úsmevu.“ Smiala sa Miša ktorá šla so Szandi a Zaynom popredu.
„Hej! Ale ja nerád jazdím.“ Zahučal Niall.
„Ale mi áno.“ Dodala Szandi a popchala Libru do cvalu. Miša a Zayn urobili to isté.
„Nech si myslia čo chcú ja rýchlo nepôjdem!“ povedal Liam a snažil sa usadiť v sedle. Zrazu okolo nich prebehol Zayn. Ale keďže boli len v jazdiarni, veľa toho nenajazdili.
„Hej, ale poďte aspoň trošku rýchlejšie, však aj slimák nás predbehne.“ Povedal Lou a pridal. Po chvíli zrýchlili všetci. „Poďme na prechádzku niekam do lesa.“ Povedala Miša a rozžiarili sa jej oči.
„No poďme.“
„Ale bránka je ďaleko, mne sa ku nej nechce isť. A Libra dlho neskákala. Majte sa. Vidíme sa pri lese.“ Povedala Szandi a rozbehla sa ku plotu.
„Počkaj, idem s tebou.“ Povedala Miša a dala pusu Louisovi. S ľahkosťou preskočila Szandi plot a hneď za ňou Miša.
„Oni nie sú normálne.“ Povedala Naťa a začala klusať.
„Až teraz si na to prišla? Ale pohnite. Lebo za chvíľku bude tma.“ Pomaly sme zrýchlili a opustili sme jazdiareň. Baby sme našli asi dva kilo metre od ranču na malej lúke. Sedeli na tráve a usilovne niečo rozoberali. Nevšimli si nás. Sadli sme si k ním. Kochali sme sa západom slnka. Sedeli sme tam do deviatej.
„Vráťme sa už. Už je dosť neskoro.“ Povedala Karoli a postavila sa.
„No dobre, poďme.“ Nasadli sme na kone a išlo sa.
Komentáře
Přehled komentářů
Raz také zažiť....sen :)
strašne to je dobré ! :)
Re: Life is game
Pásikává ponožkáá (MyŠka), 7. 4. 2013 20:57My dve budeme najväčšie pani z celého Londýnaa!!! :D
1D
Martina, 8. 4. 2013 20:09Teraz som prečítala všetky časti ! A sú super ! Musím pochváliť .... :3 PROSIM DALEJ !
Re: 1D
Pásikává ponožkáá (MyŠka), 8. 4. 2013 20:39Ďakujem ..:)) Ale dneska už ďalšia asi nebude:P :)
Re: :)
Pásikává ponožkáá (MyŠka), 8. 4. 2013 17:30Ďakujem teda :P Dneska sa pokúsim pridať ďalšiu ... :) Dúfam že sa mi to podarí :) ;) Teším sa z vás baby !
Life is game
kika:), 7. 4. 2013 20:51